Mojím novým poslaním je svietiť.

Niekedy dávno som bol súčasťou jednej veľkej strominy, ktorá sa volala Populus nigra, ale familiárne sme ju volali Topoľ. Jedného dňa som sa vydal na cestu svetom. Cesta bola plná úskalí a prekážok, avšak jedného dňa som natrafil na fajnovú pláž a povedal som si, že si tu troška oddýchnem.

Jak si tak ležím a užívam si ten oddych a kľud po dlhej ceste, zrazu JEEEEEB. Volado ti ma zozadu jebol (uhryzol) do ramena. Pomaly som sa otočil a tam kuťooo velký ako svet. Nebolo mi všetko jedno, keď som zbadal tie zubiská. Poviem ti, už som sa videl na triesky. V tom zo zadu niekdo zakričal "nechaj ho!". Bol to Lukáš. 

Lukáš bol na prechádzke so svojím chlpatým kamarátom Kyenom. Podišiel ku mne, pozdravil ma a ospravedlnil sa mi za Kyena, keďže on nevie rozprávať. Bolo to kamarátstvo na prvý pohľad. Zahľadel sa na mňa a spýtal sa "máš nejakú robotu čil?" Kukám na neho a odpovedám, že nemám nič čil. Usmial sa na mňa a ponúkol mi svetové miesto svetlonosiča. Kukám ti tak na neho, že urobím zo seba akože nevím či to chcem, nech nevyzerám moc nadšene, ale vo vnútri svojho lika som vedel, že je to vončo. Po chvílke akože váhania, mu hovorím "počúvaj ma kamarát, nepoznám ťa dlho, ale cítim že to medzi nami funguje, tak teda berem ten džob". Lukáš sa potešil, podal mi ruku a zobral ma k nemu domov. Príprava mi trvala približne tri týždne. Postaral sa mi o moje doráňané telo. Dal mi oblečenie a dokonca aj nové topánky. S Kyenom sme sa tiež viac skamarátili, aj keď furt na mňa pokukuje styma zubiskáma. Nebudem sa už moc rozkecávať,  veď nakoniec posúďte sami ako to dopadlo. Cítim sa byť spokojný a pripravený ma moju novú úlohu, svietiť ľuďom na cestu životom. 

s úctou pán Konár.

Pre informáciu o cene ma kontaktujte tu.